| :: IAN ANDERSON |
|
| :: Narodený: |
| 10. august 1948, Dunfermline |
| :: Rodina: |
| manželka Shona, |
| deti James a Gael |
| :: Bydlisko: |
| juhozápadné Anglicko |
| :: Profesia: |
| hudobník, skladateľ, básnik, |
| bard, herec |
| :: Hudobné nástroje: |
| flauty, akustická gitara, |
| mandolína, buzuki (strunový |
| nástroj gr.pôvodu), píštala, |
| harmonika, bicie, saxofón |
| :: Ťažné koníčky: |
| pestovanie rôznych druhov |
| ostrých chilli papričiek, |
| štúdium malých exotických |
| mačiek (bengálske mačky), |
| zbieranie starých fotoaparátov |
| Leica a iných značiek |
|
| :: MOJICH TOP 5 CDs |
|
| :: 01. Songs From The Wood |
| [1977] |
| :: 02. Roots To Branches ['95] |
| [1995] |
| :: 03. Heavy Horses ['78] |
| [1978] |
| :: 04. Aqualung ['71] |
| [1971] |
| :: 05. Rock Island ['89] |
| [1989] |
|
|
|
|
Andersonova lyrika je v prvopočiatkoch zmesou bluesových prvkov, ku ktorým nikdy nenachádza úprimný vzťah, považuje ich za vykrádanie cudzích emócií a pohľadu na svet a čoskoro sa v rozčarovaní odvracia od pôvodneho prístupu k hudbe, avšak nezapiera štýlovú inšpiráciu , známym černošským jazzovým saxofonistom. Prelomový štvrtý album "Aqualung" je obrazom Andesonovho agnostického postoja k náboženstvu, Bohu a chudobe. Lyrika naberá na vulgarite, z jemného "ťienového" bluesmana sa stáva nekompromisný neľútostný bard anglických polí a lúk, stredoveký spevák a básnik (minstrel), ale aj dvorný šašo (jester) s typickým pódiovým prejavom v legínach a nezvyčajných kostýmoch. |
|
Koncom 70. rokov sa štýl Jethro Tull definitívne vykrištalizuje do folkovo-rockovej podoby ako ho poznáme aj dnes a v témach, obrazoch a štýloch je inšpirovaný anglickou ľudovou piesňou a rustikálnym prostredím, s čiastočným vplyvom keltského folklóru (magické a posvätné miesta, pohanské zvyky a tradície, napr. v Cup Of Wonder, Ring Out Solstice Bells, Dun Ringill). Lyrika oplýva výrazným zmyslom pre humor, často interpretovaným agresívnym a satirickým spôsobom, "zlomyseľnou" hrou so slovami, skrytými a zašifrovanými odkazmi, niekedy aj s malou dávkou sentimentality, alebo naopak je príležitostne cynická. |
|
Vytrvalo poskakujúci, škeriaci sa, udýchaný, potácajúci sa, breptajúci a vlniaci sa s flautou na javisku. Neviazaná reč, obscénne gestá a falický tanec. Ian Anderson. Je praotcom využitia flauty v rockovej hudbe, je jedným z najväčších rockových rebelov, aj ked osobne sa dištantujúci od imidžu rockovej hviezdy. Počnúc albumom "A" sa Anderson vo väcšej miere začína zaoberať súčasnými témami a hudobné úpravy založené na stredovekom imidži ustupujú do pozadia.
|
|
|
|
 |
|
Ian dosiaľ vydal 4 navzájom odlišné sólové albumy. V novembri 1983 experimentálny, ale dosť sterilný a mechanický s minimálnym využitím flauty a akustických prvkov, v spolupráci s hosťujúcim klávesistom Peter-John Vettesom (Jethro Tull v rokoch 1981-1987). Klasicky znejúci , "Hudba pre flautu a orchester", vyšiel v apríli 1995. Druhý album prináša zbierku skladieb s bohatým zvukom a je naplnený súčasnými klasickými a folkovo-popovými vplyvmi. Na albume hosťuje londýnsky orchester Royal Philharmonic Orchestra. Hudobne ako aj z textovej stránky je "Divinities" koncepčným dielom, rozoberajúci náboženskú alebo duchovnú tématiku, nie však Andersové osobné názory. Meditatívny a reflexívny bol predstavený v marci 2000 (pôvodne 1998) a odráža mnohé Andersonove etnické vplyvy (India, Rusko, keltské vplyvy, Blízky Východ). Patrí k vrcholom Andersonovej tvorby. Ian znova spolupracuje s Andrew Giddingsom (Jethro Tull od r. 1992), ktorý má na starosti klávesové a orchestrálne úpravy. Novinkový album vyšiel koncom minulého roka. Ian hosťoval na mnohých projektoch, napríklad "We Know What We Like - The Music Of Genesis" (1987), "Mick Abrahams - One" (1996), "Blackmore's Night - Shadow Of The Moon" (1997), "Uriah Heep - Acoustically Driven" (2001) a dalšie. |
|
 |
|
|
|
|
|
| :: SÓLO ALBUMY |
|
Walk Into Light
[1983] |
 |
| Divinities [1995] |
 |
|
Secret Language
Of Birds [2000] |
 |
| Rupi's Dance [2003] |
 |
|
|
|
